3. diel: Trampoty s deckmi

(Pred dopísaním tohto dielu som musel vyriešiť ťažkú dilemu. Som si uvedomil, že neviem či je správne dieľ alebo diel. A to som si uvedomil až pri treťom pokuse. Proste bystrý chalan. Alebo bystrí? Normálne už aby som bol doma, odumiera mi slovenčina. Aj keď je pravda, že niektorým nepomáha ani stála prítomnosť na Slovensku :)

O čom je náš projekt som už popísal minule, tak teraz môžem prejsť k tomu, ako sme to celé začali, pokračovali a takmer dokončili. 

Ako sme začali s Youth bank

V prvom rade sme potrebovali vytvoriť tím alebo skupinu deciek (13-18 rokov), s ktorými by sme mohli ďalej pracovať.

Nápad ako získať decká bol nasledovný, osloviť všetkých z minulého roku, že či chcú pokračovať a potom navštíviť všetky 3 miestne stredné školy (nie úplne čisto stredné, u nás by to bola kombinácia 2. stupňa základnej školy a strednej školy. Aspoň tak som to pochopil). A tak sme sa vybrali najprv do Christian school (nie Christiánovej, ale kresťanskej). Tu sme navštívili tuším 3 triedy, kde sme mohli predstaviť seba, náš projekt a pozvať decká, ktoré by mali záujem, na prvé stretko, kde sa mali dozvedieť viac a potom rozhodnúť, že či sa chcú zapojiť. Vôbec sme si netrúfali odhadnúť, že koľko z tých deciek nám rozumelo po anglicky, ale vraj asi aj dosť, keďže do tejto školy chodia pravideľne každé leto robiť tábory ľudia z Ameriky. V prvej triede sme boli samozrejme vyklepaní, ale dúfam, že sme boli schopní podať normálne informácie. V ďaľších triedach to už bolo lepšie.

Potom nasledovala návšteva strednej školy s názvom 2. vidusskola, kde bola Iveta zároveň aj zástupkyňou riaditeľa. Takže sme očakávali, že to bude náročnejšie, keďže budeme môcť navštíviť viac tried. Prd. Z nejakého dôvodu nás nechala navštíviť len svoju triedu, čo som nepochopil doteraz a bral som to trochu ako premrhanú šancu ako získať viac deciek. Nevadí, ideme ďalej.

Nakoniec sme navštívili miestne gymnázium (tým myslím, že som tam bol sám, lebo Kiril spal. Nič neobvyklé, nebolo to prvý ani posledný raz :). Tu som obehol asi 8 tried s úplne vymakaným prednesom a sebavedomím, ktoré sa oproti prvej návšteve v Chrisitan school nedalo ani porovnať. Úplný big boss (aspoň si to namýšľam).

Potom nasledovalo prvé stretko, pred ktorým sme boli docela dosť nervózni, že koľko deciek a či vôbec niekto príde. Tadááá, celkom prekvapivo, nakoniec prišlo pätnásť deciek. Slovom 15!!! (och áno, vždy som túžil to takto napísať. Dobrovoľníctvo je jednoducho plnenie si snov). Parádny výsledok na prvýkrát, celkom to v nás vyvolalo nadšenie, ktoré stúplo ešte viac po tom, ako všetky sľúbili, že chcú naozaj participovať. Smradi klamárski! Keď sme chceli zorganizovať už prvé stretnutie novozloženého tímu, tak sme zistili, že je celkom challenge nájsť vhodný čas, kedy by to vyhovovalo čo najviac ľuďom. Nakoniec to dopadlo tak, že pravidelne chodili tak 4, potom ďalší asi 3 občas a zbytok sa už nikdy po prvom stretku neukázal :)

Proste museli sme robiť s tým čo bolo. Pôvodný plán zorganizovať nejaký team-building a nejaké "tréningy" na získanie zručností vyšiel do stratena. Škoda, lebo kreativita "našich" deciek nebola zrovna vysoká, slušne povedané (nebola žiadna). Čiže s väčšinou nápadou sme museli prichádzať my (keďže my s Kirilom sme tiež zrovna nesršali kreativitou v tomto smere, tak s nápadmi prichádzali Sanita a Baiba :) 

Čo sme teda boli schopní zorganizovať?

Ako prvé sme sa rozhodli počas Talsi rally (áno, toto mesto organizuje závod v rally, ale o tom niekedy inokedy) predávať "surprise boxes" (krabičky s prekvapením), ktoré sme predtým krvopotne vyrábali. Čo v tých krabičkách bolo vám nepoviem, keďže to bolo prekvapenie a vy ste si za to ani nezaplatili (nápoveda: prezradím za pivo).

Ďalšia akcia bol celkom slušný fail. Rok predtým mali nápad vytvoriť foto stenu, pred ktorou si ľudia mohli urobiť za 50 centov fotku a podarilo sa im na tom celkom slušne získať. Tak reku, úspešné nápady treba zopakovať. Keď boli oslavy 100. výročia mesta, tak sme sa rozhodli, že vytvoríme fotostenu aj tento rok. Dosť sme sa s tým vytrápili, aby nakoniec počas osláv celý deň pršalo, čím bola celá snaha zbytočná, lebo na oslavy počas dňa neprišiel takmer nikto. Respektíve ľudia tam aj boli, ale fotiť sa im zrovna nechcelo.

Ďalší pomerne úspešný počin bol počas osláv letného slnovratu, ktoré sú tu veľmi populárne. Jednoduchý nápad (ktorý nebol môj samozrejme), na lúke sa pozbierali kvety, vytvorili kytice a predávali sa. K tomuto sa tiež vzťahuje pikoška. Samozrejme za pivo. 

Ďalšie 2 nápady skončili ešte väčším failom ako fotostena. Jedne nápad bol usporiadať kvízovú súťaž, niečo ako pubquiz. Nikto neprišiel. Druhým nápadom bolo zorganizovať súťažné poobedie pre decká v rôznych netradičných disciplínach. Zase nulový záujem. Na druhú stranu treba dodať, že tu sme dosť zlyhali aj v propagácii. Čo už, marketing je moja slabá stránka :)

Posledným úspešným počinom, dokonca dvojnásobným, bolo rande naslepo s knihou (blind date with books). Sa nám podarilo vyzbierať veľa kníh od rôznych ľudí, tie sme následne zabalili, tak aby nebolo vidno o aké knihy ide a na obal napísali iba nejakú citáciu, na základe ktorej si ľudia mohli vyberať.

Nakoniec sa nám podarilo vyzbierať v priebehu roku presne celkom dosť peňazí (klasika, poviem za pivo). Rok predtým sa im podarilo 300e, čo sme v pohode prekonali. Takže v decembri nastal čas vyhlásiť projektovú súťaž, v ktorej sme mali tieto peniaze prerozdeliť. Na 1 projekt mohli získať decká 100e. Minulý rok mali 4 prihlášky a podporili 3 projekty. Tento rok sme mali viac peňazí, tak sme dúfali, že príde aj viac prihlášok. A tak sme túto projektovú súťaž odprezentovali na niekoľkých školách v rámci regiónu, na FB a stránke organizácie. Projekty sa mohli podávať v 3 oblastiach: kultúra, šport a sociálna inklúzia. Nakoniec nám prišlo neuveriteľných... až 1 prihláška!!! Aj to celkom od veci. Tak to nakoniec dopadlo tak, že peniaze ostanú do ďalšieho roku a skúsia s nimi niečo podniknúť v rámci ďalšieho ročníku projektu. 

Dobre, toto bolo celkom dlhé (alebo možno aj nie), ale chcel som to obsiahnuť v jednom článku. Nabudúce o ďalších veciach, buď to o ďalších mojich dobrovoľníckych počinoch, cestovaní alebo hudobných zážitkoch. Uvidím, že o čom sa mi bude chcieť.

Do skakavenia!